Nie, nie sme žiadni mimozemšťania z filmu Stevena Spielberga. Sme v podstate normálne tínedžerky - chodíme neskoro spať, trávime väčšinu času v Eurovei, dokážeme niekoľko hodín sedieť pri počítači a od rána do večera by sme najradšej jedli len pizzu, zmrzlinu a čokoládu. Na prvý pohľad sa vôbec nelíšime od ostatných, no v niečom sme predsa len trošku iné. Namiesto kupovania bio produktov či lajkovania fotiek o záchrane našej planéty na facebooku, sa k celému problému dnešnej betónovej doby staviame inak.
Dubaj. Mesto v púšti. Masívne budovy obklopuje z každej strany vyschnutá kamenistá zem. Podobne by sme opísali aj naše sídlisko na Kresánkovej ulici. Lenže presne naopak. Betónová džungľa sa tiahne okolo menšej pustatiny, na ktorej sme v jeden gýčový slnečný deň stáli.
„Predstavte si, že tu je tráva. Mohli by sme si zakopať loptu alebo si rozprestrieť deku a spraviť si piknik,“ zamyslela sa Miška. „Veď to môžeme aj v tom parku, ktorý je hneď tu vedľa,“ riekla Emča, avšak Miška jej protirečila: „Nie. Povrch nie je moc rovný a... aj tak, prečo by nemohol byť park aj tu? Mali by sme viac miesta na prechádzky či leňošenie v tráve.“ Miška mala pravdu, bola to úžasná predstava.
„Nechcem vám zasahovať do debaty, ale jedna skupina susedov sa o to už pokúša,“ podotkla som. Emča sa doširoka usmiala: „To je super! Neverím, že by sa to niekomu chcelo robiť. Mohli by sme im nejako pomôcť, nie?“ „Už ťa vidím ako budeš siať trávu!“ podpichla ju Miška. „Nemôže to byť také ťažké. Nájdem nejaký video-návod na Youtubee.“
„Akože a hlinu si zoberieš od starkej zo záhrady alebo čo? Však na tých kameňoch ti nevyrastie ani kaktus,“ ďalej sme do nej rýpali: „Vieš vôbec koľko by stála hlina na celý tento pozemok?“ Emča sa snažila tváriť veľmi inteligentne, aby sme si mysleli, že nad tým rozmýšľa, no nevydržalo jej to dlho. „Pozerali ste včera Bankovú lúpež? Možno by sme mohli...“ Emča začala, no hneď sme ju prerušili jednohlasným nie! „Však nekričte. Len by sme mohli byť ako James Bond či Bonnie a Clyde,“ Emča sa znova zasnívala. Po tejto debate plnej smiechu a bláznivých nápadov sme sa na chvíľu všetky tri odmlčali, no stačil jeden pohľad a vedela som, že nám všetkým v hlave skrsol ten istý nápad.
Pustili sme sa teda do práce. To, že zohnať sponzorov nebude ľahké, sme vedeli, no neodradilo nás to. Nafotili sme sériu fotiek v našom budúcom parku, napísali sme motivačný list, ktorý sme v ručne pokreslených obálkach vložili do schránok niekoľkých firiem a potom sme už len čakali či sa nám niekto ozve.
„Všetky naše sny sa môžu splniť, ak máme snahu ich zrealizovať.“ To sú slová Walta Disneyho, ktoré nás pri tomto projekte motivujú a treba uznať, že predsa len majú niečo do seba. Myslíte si, že sme naivné? Možno sme a možno sa len snažíme zanechať túto krajinu v lepšom stave ako sme ju dostali. Sme veľmi vďačné, ak ste sa práve rozhodli nám v tom pomôcť.